Aktuálna kríza sa pozitívne prejavila na finančnom myslení

Naprieč celým svetom vnímame dopady krízy, ktoré priniesla pandémia Covid-19. Aj napriek tomu, že priame dopady na Slovensku na zamestnanie a príjem nepatria medzi najhoršie, Slováci sa cítia dotknutí korona krízou a u polovici sa zhoršila finančná pohoda. Odhliadnuc od negatívnych dopadov, zistili sme, že sú oblasti, kde väčšina uvádza aj pozitívne vplyvy, ktoré sa u nich po vypuknutí Covid-19 prejavili.

Medzi najvýraznejšie pozitívne vplyvy ako priamy následok Covid-19 patria tieto zistenia:

• Znížil sa nadbytočný konzum a pozornosť sa presunula na nákup hlavne základných položiek.
• Každodenné výdavky sa znížili.
• Stúpol záujem o veci udržateľnosti.
• Stúpol záujem o pôvod tovaru a služieb, ktoré nakupujeme.
• Výrazne sa zvýšil záujem o lokálnu produkciu.
• Pozornosť sa ešte viac presunula na online nakupovanie
  a aj po ukončení reštrikcií plánujú pokračovať v online nákupoch.

 

Znížil sa nadbytočný konzum a pozornosť sa presunula na nákup hlavne základných položiek. Každodenné výdavky sa znížili.

Na Slovensku takmer 60% opýtaných potvrdila priamy vplyv Covid-19 na zníženie príjmu ich domácnosti. Viac ako polovica (52%) sa sústredí len na nákup základných položiek. 4 z 10 (35%) však zároveň súhlasia s tým, že korona kríza má aj pozitívny dopad na ich finančné výdavky. Míňajú menej na každodenné položky.

Na grafoch nižšie môžete vidieť porovnanie Slovenska s prvou a poslednou krajinou v rebríčku, s Dánskom ako krajinou s najmenším negatívnym dopadom Covid-19 na domáce financie a s našimi susedmi Českou republikou. Pri každej otázke uvádzame pri vybranej krajine aj jej poradie v rebríčku 24 sledovaných krajín, ktoré sa do prieskumu zapojili.

V celoeurópskom priemere a 4 z 10 (36%) respondentov potvrdzujú zníženie výdavkov na nákup každodenných položiek. Na Slovensku je to veľmi podobné (35%). Dopad krízy na zníženie konzumu je u nás najvýraznejší u generácie mileniálov t.j. u generácii mladých ľudí vo veku 22-37 rokov. Až 43% z nich súhlasilo, že míňajú menej na každodenné položky vďaka korona kríze. Druhou výraznou skupinou sú ľudia po strednom veku 45-54 roční (41%).

Viacej sa to prejavilo u rodičov (37%) ako bezdetných domácností, no neplatí to vo všetkých krajinách. Neprekvapujúco si väčší pozor na výdavky dávajú tí, u ktorých kríza zasiahla do ich zamestnania.

Najvýraznejšie obmedzilo svoje každodenné výdavky Estónsko (65%). Rozdiel medzi Slovákmi a Estóncami je takmer dvojnásobný. Na poslednom mieste skončili Maďari, len v 21% prípadov súhlasili s tým, že míňajú menej na každodenné potreby.

Viac ako polovica Slovákov (52%) sa od vypuknutia covid-19 sústredí len na kúpu základných položiek, pričom prevahu majú ženy a to o 9 percentuálnych bodov. Z pohľadu generácií, takéto nákupné správanie potvrdili najmä mladí ľudia (18-21 roční) a seniori nad 65 rokov (58%), ale celkovo sú rozdiely pomerne malé medzi jednotlivými generáciami.

V celoeurópskom meradle zameranie na nákup len základných položiek potvrdilo priemere až 58% respondentov. V tomto rebríčku boli na prvom mieste Taliani a na poslednom Rumuni. Rumunsko však až s výrazným rozdielom 30 percentuálnych bodov oproti predposlednému Dánsku, pričom rozdiel medzi Rumunmi a Talianmi je až 66 percentuálnych bodov.

Stúpol záujem o veci udržateľnosti.

V celoeurópskom priemer až 51% respondentov uvádza, že kríza Covid-19 u nich spôsobila, že sa celkovo viacej zaujímajú o záležitosti udržateľnosti, u Slovákov je to obdobné (52%). Najvyšší podiel takto zmýšľajúcich ľudí je v Portugalsku (72%). Na opačnej strane rebríčka je opäť Rumunsko, kde iba 5% súhlasilo s týmto tvrdením.

Celkovo sa ženy mierne viacej zaujímajú o záležitosti udržateľnosti, ako na Slovensku, tak aj v celoeurópskom priemere. Rozdiel medzi pohlaviami je na Slovensku až 9 percentuálnych bodov. Z generačného hľadiska sa u nás o to najviac zaujímajú mileniáli (59%), ale z celoeurópskeho pohľadu sú to najmladšie sledované generácie vo veku 18-21 rokov (56%).

Logicky sa o túto tému zaujímajú viacej tí, ktorí pocítili dopady krízy na svojom zamestnaní. Európski priemer je 58%. Na Slovensku je to až 65%.

Okrem toho, že Slováci vo výraznej miere, uvádzajú, že vďaka Covid-19 sa začali viacej zaujímať o veci udržateľnosti, zaujímajú sa výraznejšie aj o pôvod tovaru a služieb, ktoré nakupujú. Výrazne sa zvýšil záujem o lokálnu produkciu. Pozornosť sa ešte viac presunula na online nakupovanie a aj po ukončení reštrikcií plánujú pokračovať v online nákupoch.

Výsledky z týchto oblastí prinesieme v ďalšej tlačovej správe.

 

O Európskom spotrebiteľskom platobnom reporte (ECPR)

*ECPR 219: Spoločnosť Intrum zozbierala údaje od 24 004 spotrebiteľov v 24 európskych krajinách s cieľom získať podrobnejší prehľad o ich každodennom živote; o ich výdavkoch a ich schopnosti riadiť svoje domáce financie na mesačnej báze. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 24 004 respondentov vo veku 18-65 rokov. Zber údajov sa uskutočnil v septembri 2019. Intrum je najväčšia európska spoločnosť v odvetví správy pohľadávok, ktorej profesionáli hovoria každý deň s asi 250 000 zadlženými zákazníkmi naprieč celou Európou.

** ECPR 2020 / edícia Covid-19: V reakcii na pandémiu Covid-19 zrealizovala spoločnosť Intrum prieskum v 24 európskych krajinách. Podarilo sa zozbierať údaje od 4 800 spotrebiteľov. Prieskum sa uskutočnil v máji 2020 a vzorové kvóty sa stanovili na vek a pohlavie. Takto je zabezpečená štatistická reprezentatívna vzorka aj na úrovni jednotlivých zapojených krajín.

---