Európski spotrebitelia sa s ťažkosťami predierajú v čoraz viac neistom svete.

• Finančný stres európskych spotrebiteľov rastie. Takmer polovica (45%) uviedla, že ich účty rastú rýchlejšie ako príjem. Toto negatívne ovplyvňuje ich celkovú pohodu.

• Život na dlh je na vzostupe a to najmä medzi mladými Európanmi. Vzrástol počet tých, ktorí si museli požičať peniaze alebo vyčerpať limit na svojej kreditnej karte, aby vedeli zaplatiť účty.

• Vzhľadom na narastajúce finančné výzvy majú spotrebitelia problémy zabezpečiť si dlhodobú finančnú stabilitu. 36% spotrebiteľov tvrdí, že bude mať ťažkosti pripraviť si spokojný dôchodok. Slováci sú na tom mierne lepšie.

• Európski spotrebitelia nadhodnocujú svoju finančnú gramotnosť. 69% verí, že majú dostatočný finančné vzdelanie. Avšak až 37% nesprávne priradilo k finančným termínom ich správne definície. Dokonca v skupine 18 - 21 ročných v tom zlyhalo až 50%.

Slováci patria medzi finančne najzodpovednejších, no zároveň 43% potvrdzuje, že ich mesačné náklady rastú rýchlejšie ako príjmy. 90% Slovákov nemá vytvorenú potrebnú finančnú rezervu.

Výsledky z reportu ukazujú, že výdavky európskych spotrebiteľov aj naďalej prevyšujú ich celkový príjem. Finančný stres u spotrebiteľov tak narastá, platí to aj pre Slovensko. U nás až polovica slovenských domácností potvrdzuje finančný stres. Dokonca 33% respondentov súhlasí, že po uhradení všetkých účtov majú problém vyžiť do najbližšej výplaty. Iba polovici ostane po zaplatení účtov viac ako 35% z ich príjmu. V domácnostiach s deťmi (rodičia) sa až 48% vyslovuje k rovnakým obavám.

Na prvom mieste, výrazne nad európskym priemerom sa Slovensko umiestnilo v tom, že našou prioritou je najprv uhradiť účty a až potom utrácať na bežné výdavky.

Tvrdí to 9 z 10 respondentov (87%). Na poslednom mieste sa umiestnili Česi (41%), pričom priemer 24 európskych krajín je na úrovni 71%.

O finančnej zodpovednosti Slovákov svedčí aj to, že až 71% za posledný rok uhrádzalo všetky svoje účty včas. Z tých, ktorým sa stalo, že nejaký účet, prípadne účty neuhradili včas, väčšina (70%) uvádza, že sa jednalo o jednorazovú záležitosť. Celkovo to patrí medzi najlepšie výsledky v rámci sledovaných krajín (4. miesto). Najhoršie je na tom Grécko, kde načas neplatí 7 z 10 Grékov, pričom u väčšiny (68%) sa jedná o pravidelnú záležitosť.

Bez finančnej rezervy

Finanční poradcovia tvrdia, že pre zdravé financie je vhodné mať vytvorenú finančnú rezervu vo výške aspoň šiestich mesačných platov. Aj keď väčšina (75%) európskych spotrebiteľov si dokáže každý mesiac ušetriť časť svojho platu, viac ako polovica (52%) nie je spokojná so sumou, ktorú môžu odložiť. Slováci sú ešte nespokojnejší (63%).
Alarmujúce je, že 57% Európanov má úspory maximálne vo výške jedno mesačného platu. Pričom tretina nemá ani takúto rezervu a bez pôžičky by nedokázali uhradiť ani minimálny nečakaný výdavok napr. opravu auta. Tu sú výsledky za Slovensko veľmi podobné.

Iba tretina respondentov uvádza úsporu na dôchodok ako kľúčovú motiváciu a 36% si myslí, že si nebudú môcť dovoliť pohodlný dôchodok na základe svojej schopnosti dlhodobo sporiť. U Slovákov to isté tvrdí 27%.

Európski spotrebitelia sa čoraz viac spoliehajú na úvery a pôžičky ako možnosť financovania svojich bežných výdavkov.

Takáto kultúra je navyše k tomu podporovaná tlakom sociálnych médií, zjednodušeným prístupom k rýchlym úverom a online nakupovaním.

Kým minulý rok 21% Slovákov tvrdilo, že si za posledných 6 mesiacov na zaplatenie bežných mesačných účtov museli požičať alebo vyčerpať limit na kreditnej karte. Tento rok je to o 4%-tuálne body viac (25%). Z toho až 42% si musí požičiavať každý mesiac.

Asi polovica (51%) opýtaných osôb vo veku 18 - 21 rokov tvrdí, že sociálne médiá na nich vyvíjajú tlak, aby konzumovali viac, ako by mali. Na Slovensku tento tlak potvrdzuje až 64% mladých ľudí, najviac je to v Poľsku (77%).

Európski spotrebitelia sa s ťažkosťami predierajú v čoraz viac neistom svete. Naše zistenia potvrdzujú, že kultúra pôžičiek posilňuje. Rovnaké je to aj na Slovensku. Stále viac spotrebiteľov sa snaží udržať krok s rastúcimi nákladmi na život. Hoci finančné výzvy v Európe sa stupňujú, finančná gramotnosť sa znižuje a to najmä medzi mladými ľuďmi. Tento rok sme pre lepšie a konzistentnejšie porovnávanie výsledkov medzi jednotlivými krajinami vytvorili tzv. barometer finančnej pohody. Jedným z jeho pilierov je aj finančná gramotnosť. Tu sme sa ako Slovensko dostali až na 19. miesto. Toto nie veľmi pozitívne hodnotenie a tiež aj ostatné výsledky jasne ukazujú, že musíme aj naďalej pracovať na tom, aby sme podporili u spotrebiteľov zdravé hospodárenie. Na Slovensku je obzvlášť dôležité podchytiť mladých ľudí, ktorí sú veľmi náchylní podľahnúť tlaku sociálnych médií, aby míňali viac ako by mali.

Barometer finančnej pohody

Novým prvkom v ECPR 2019 je spustenie barometra finančnej pohody. Dostávame takto novú možnosť ako sledovať a porovnávať stav finančného zabezpečenia každodenných potrieb medzi spotrebiteľmi 24 európskych trhov.

Barometer predstavuje celkové hodnotenie finančnej prosperity za každú krajinu. Celkové hodnotenie je vytvorené kombináciou bodov dosiahnutých v štyroch hlavných pilieroch barometra.

• Nemecko, Rakúsko a Švédsko sa umiestnili na špičke
• Grécko, Litva a Poľsko na spodku
• Slovensko je na 16. mieste

Kľúčové zistenia za rok 2019 pre všetky sledované európske krajiny. A ako je na tom Slovensko?

1. Schopnosť platiť účty včas

• Nemci sú si istí svojou schopnosťou platiť účty včas

• Severské krajiny sa pohybujú na úrovni zdravých príjmov

• Gréci čelia náročným finančným situáciám

• Slováci majú najzodpovednejší prístup, ale ich finančná situácia je skôr slabšia, hoci s miernym zlepšením v porovnaní s predošlým rokom. V rebríčku sme na 17. mieste, nízko pod celoeurópskym priemerom

2. Úverová sloboda

• V Európe je zjavná tendencia požičiavať si. Zaznamenávame vysoký pomer dlhov k príjmom

• Kultúra požičiavanie je v strednej a východnej Európe na vzostupe

• Na Slovensku je rovnaký trend. 5. miesto v rebríčku, čo je výrazne horšie oproti celoeurópskemu priemeru.

  (pozn.: Krajiny s relatívne nízkym HDP majú tendenciu umiestniť sa vyššie v pilieri úverovej slobody v dôsledku nižšieho pomeru dlhu k príjmu v domácnostiach. Najvyspelejšie ekonomiky sú v tomto pilieri naspodku.)

3. Úspory do budúcna

• Dlhodobé sporenie je typické pre krajiny s najvyšším celkovým hodnotením v barometri (Švédsko, Švajčiarsko a Nemecko)

• Vyššia úroveň finančného vzdelania v krajinách s najvyšším celkovým hodnotením

• Krajiny s najnižším hodnotením umiestnením v barometri vykazujú odlišné zvyky pri sporení (Grécko, Rumunsko a Lotyšsko)

• Slovensko je na úrovni celoeurópskeho priemeru, 16. miesto. Slováci majú obavy o úroveň svojho dôchodku, nie sú spokojní s úrovňou svojich úspor.

4. Finančná gramotnosť

• Evidujeme závislosť medzi finančnou gramotnosťou a úsporami do budúcna (Fínsko je na 1. mieste)

• Široká škála zdrojov vzdelania medzi krajinami s najvyššou úrovňou (britskí a írski spotrebitelia sa najčastejšie obracajú so žiadosťou o radu na nezávislých finančných poradcov)

• Slovensko sa umiestnilo na 19. mieste. Hlavným zdrojom finančného vzdelania u nás je Internet. Máme najnižší podiel ľudí schopných komplexne sa starať o svoje financie

O Európskom spotrebiteľskom platobnom reporte (ECPR) 2019

Spoločnosť Intrum zozbierala údaje od 24 004 spotrebiteľov v 24 európskych krajinách s cieľom získať podrobnejší prehľad o ich každodennom živote; o ich výdavkoch a ich schopnosti riadiť svoje domáce financie na mesačnej báze. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 24 004 respondentov vo veku 18-65 rokov. Zber údajov sa uskutočnil v septembri 2019. Intrum je najväčšia európska spoločnosť v odvetví správy pohľadávok, ktorej profesionáli hovoria každý deň s asi 250 000 zadlženými zákazníkmi naprieč celou Európou.

Followujte nás na LinkedIne
máme pre vás viacej užitočných tipov a informácií.