Riziko oneskorených platieb na Slovensku sa viac ako zdvojnásobilo. Spoločnosti sa začali viacej zameriavať na riadenie dlhu
Z aktuálneho celoeurópskeho prieskumu vyplýva, že polovica skúmaných spoločností je rada, že prežila rok 2020. Na druhej strane sa však tiež ukázalo, že realita nebola napokon až taká pochmúrna, ako sa očakávalo, a to aj napriek slabšej štátnej podpore na Slovensku. Najmä však vďaka tomu, že sa presadili nové, digitálne obchodné modely. Navzdory tomu mnohé spoločnosti utŕžili rany a túžia po novej kapitole rastu.
Európsky líder v správe pohľadávok, spoločnosť Intrum, dnes zverejňuje čerstvé výsledky najväčšieho prieskumu platobného správania podnikov v Európe. Výsledky sú publikované v reporte s názvom European Payment Report 2021*. Tento rok ide už o jeho 23. vydanie.
V čom Slovensko vyniká oproti ostatným európskym krajinám?
Najvýraznejšie rozdiely zaznamenalo Slovensko v porovnaní s ostatnými 28 krajinami zapojenými do prieskumu v týchto 3 oblastiach:
- 66% slovenských podnikov tvrdí, že pandémia ich motivovala k lepšiemu riadeniu rizika oneskorených platieb (európsky priemer: 59%)
- 57% respondentov priznáva, že ich bežné postupy a procesy nie sú dostatočne účinné na to, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť v podmienkach hospodárskej neistoty (európsky priemer: 52%)
- 56% respondentov uviedlo, že v posledných 12 mesiacoch prijali dlhšie platobné lehoty, ako im vyhovovalo, pretože nechceli poškodiť vzťahy s klientmi (európsky priemer: 49%)
Samozrejme aj na Slovensku museli firmy reagovať na nepríjemnú pandemickú situáciu a vládne opatrenia. Ukázalo sa, že očakávania dopadu na príjmy a zisky firiem boli horšie ako realita. Polovica slovenských firiem potvrdila, že ich zisky v podstate ostali nezmenené, alebo sa znížili len dočasne, z toho 6% firiem dokonca potvrdilo zvýšenie zisku. Spoločnosti sa dokážu do budúcnosti pozerať pozitívne, koncentrujú sa hlavne na zabezpečenie peňažných tokov a likvidity. Dôraz pritom kladú na rýchlejšie inkasovanie platieb od zákazníkov. Skutočný vplyv pandémie na platobnú morálku sa však ešte len ukáže. Mnohé spoločnosti, najmä tie, ktoré pôsobia na B2B trhoch, sa ešte nikdy tak nezaoberali schopnosťou svojich dlžníkov platiť ako teraz.Hovorí Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
Kľúčových manažérov zamestnávajú obavy platobnej schopnosti ich zákazníkov
Väčšina respondentov (62%) uvádza, že ešte nikdy sa tak neobávali o schopnosť svojich dlžníkov platiť ako teraz, pričom predpovedajú, že riziko oneskorených platieb a neplatenia sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zvýši, a keďže vládna podpora je zrušená, situácia bude ešte náročnejšia.
Zvýšené riziko vníma až 71% všetkých slovenských podnikov. Je to o 41 percentuálnych bodov viac ako v roku 2020. V porovnaní s celoeurópskym priemerom (66%) je situácia na Slovensku kritickejšia.
Podniky na európskej aj slovenskej úrovni považujú oneskorené platby za celospoločenský problém a žiadajú celospoločenské riešenie
Írsko (6%), Slovensko a Litva (8%) sú krajiny, kde sa len minimum spoločností stretlo s tým, že by od nich ich partneri nepožadovali dlhšie doby splatnosti. Na Slovensku až 89% spoločností dlhšie doby minulý rok akceptovalo - hlavným dôvodom bola makroekonomická neistota. Pritom 56% dokonca akceptovalo dlhšie doby splatnosti, ako by im vyhovovalo, aby nenarušili vzťahy s klientami resp. aby sa vyhli bankrotu (43%).
Pandémia však motivovala spoločnosti k aktívnejšiemu prístupu k tomu, ako zlepšiť likviditu a zmierniť riziko oneskorených platieb, uvádza tak až 65% malých a stredných podnikov uvádza. 43% malých a stredných podnikov uvádza, že v dôsledku Covid-19 urýchlili digitalizáciu svojho podnikania (európsky priemer: 39%).
Vzhľadom na Covid-19 top manažéri spoločností predvídajú neistotu ešte na niekoľko nasledujúcich rokov, pričom približne polovica z tých, ktorí zaznamenali pokles zisku, tvrdí, že návrat k normálnemu fungovaniu nastane až v roku 2022 alebo 2023.
Rovnako tvrdia, že oneskorené platby brzdia rast a že rýchlejšie platby od ich dlžníkov by im umožnili investovať do zlepšenia výkonnosti v oblasti udržateľnosti (SK 68%, EU 71%) a realizovať inovácie prostredníctvom digitálnej stratégie (SK 69%, EU 70%).
Mnohé spoločnosti sa domnievajú, že na riešenie oneskorených platieb nebudú stačiť individuálne opatrenia, ale považujú ich za celospoločenský problém, ktorý by sa mal premietnuť do nových právnych predpisov (SK 57%, EU 59%).
Z nášho prieskumu vyplýva, že oživenie hospodárstva vo veľkej miere závisí od zodpovedného spracovania a inkasovanie platieb. Udržateľné peňažné toky a dlhodobá ziskovosť sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby spoločnosti mohli využiť významný potenciál rastu, ktorý vidia na obzore.Dodáva na záver Martin Musil.
